Chris Wolf ...časť 2

24. dubna 2008 v 17:13 | tina-chan
Názov poviedky: Chris Wolf
Postavy: Christine Wolf, Záškodníci & Lily, celý "Starobylý a urodzený rod Blackovcov", Alice a Frank Longbottom
Žáner: romantické
Žáner 2: tragédia?
Obdobie: Záškodníci
Varovanie: hmm... asi od 12
Varovanie 2: Niektoré časti sú písané v 1. osobe a niektoré v 3. takže, nedajte sa pomíliť, stále ide o ten istý pribeh, nič sa nemení, len uhoľ pohladu :D sorry niekedy osm amla diknú náladu a písala som to takto...
Varovanie 3: táto poviedka neprešla bete-readom, takže sa omlúvam za všetky chyby...
Stav: dokončéná - jednorazovka
(sorry musela som túto poviedku rozdeliť do dvoch článkov... ale bolo to myslené ako jeden kus)

V deň D - v deň svadby.
Celá v čiernom som prišla na Blackovskú záhradu. Svadba v kostole neprichádzala do úvahy, veď je to tak muklovské… Ja a moje nové "sestry" sme boli družičky. Sirius a jeho "správny priatelia" zase družbovia. Obrad bol krátky, veď i tak sem všetci prišli len aby sa mohli vychvaľovať akú čistú majú krv a koľko galeónov u Gringota.
"Vyzeráš byť nadšená." posmešne sa ozval Sirius, no nanešťastie prišla na pomoc.
"Je skvelé, že sa vy deti dokážete tak rýchlo spriateliť!" vyhlásila s úsmevom, "zariadila som aby si sedela so svojimi sestrami." Pripomenula mi a odplávala vo veľkých bielych šatách.
"Vyzerá ako medúza." poznamenala som pomedzi zuby a šla som si sadnúť ku stolu. Za chrbtom som ešte započula Blackov smiech.


"Tu sedieť nebudeš. Veď sa na seba pozri! Si chudera. Chrabromilská chudera!" jop, krásny začiatok sesterského vzťahu. Bella sa smiala ešte hodnú chvíľu a Narcissa sa vybrala za svojím Malfojkom.
"Ja sem proste nezapadnem." povedala som si nahlas. Možno až príliš nahlas, lebo vedľa mňa sa objavilo dievča a súhlasne vzdychlo.
"Viem ako to myslíš. Ja som preto odišla študovať do Ameriky. No na svadbu som prísť musela. Preto som rada, že mám normálnu sestru. Mimochodom som Andromeda." podala som jej ruku a tiež sa predstavila: "Christine Wolf-" zarazila som sa, "teraz už asi tiež Blacková." Smutne som si fúkla do prameňu vlasov.
"Zato, že sa tvoja mama vydala za Blacka, nemusíš sa i ty pridať k Blackovcom. Vlastne, sú dve metódy ako tu prežiť; odíď z domu ako ja alebo bratranec," ukázala smerom na Siriusa, "alebo sa s tým zži a buď ako oni. Bez duše. I keď mám pocit, že teba len tak nezlomia. Tak, ja už pôjdem, zajtra cestujem a chcem sa ešte porozprávať s otcom." rozlúčila som sa s Andromedou a opäť som osamela. Hľadela som na tých snobov, ktorý sa tešili až mi z toho prišlo zle. Matka si ani nevšimla, že som sa vytratila na balkón. Vonku bola zima a pomaly začali padať vločky. Oprela som sa o kamenné zábradlie a pri pohľade dolu ma striaslo. Chuť skočiť som nemala, no i tak. Bolo to asi len zimou. Na sebe som mala len tenké šaty s dlhými rukávmi, no žiadny sveter. Ešte raz som sa striasla, chcela som sa vrátiť späť, no medzi tých pávov sa mi dvakrát ísť nechcelo." Radšej zima ako oni, pomyslela som si s úškrnom.
"Umrzneš ak tu budeš takto postávať." zrazu zimu nahradilo teplo kabátu. Ten hlas som poznala, no po prvýkrát v živote som necítila nenávisť k jeho majiteľovi. Zvláštne, napadlo ma.
"Black." síce som nenávisť necítila, nechcela som to dať najavo. Ja nie som ako tie húsky, na ktoré je on zvyknutý. Tak to teda nie môj zlatý.
"Tak sa tu volá väčšina hostí. A teraz i ty." nesklamal, bol stále rovnako povýšenecký.
"Ja budem navždy Wolfová! A ak si, si nevšimol, chcela som byť chvíľu sama."
"Tak dobre." otočil sa na odchod a chcel si vziať späť svoj kabát. Oou, to si nedomyslela…
"Nie," vyhŕkla som, "kabát tu prosím nechaj."
"Ak ostáva on, musím aj ja." uvedomila som si, že zmenil tón. Už nie je povýšenecký, je… normálny. Tak ako sa len na Blacka dá.
"Vieš, za to, že sa tvoja matka vydala do rodiny Blackovcov, teba to nezmení. Stále budeš priemerná, ironická a trochu drzá čarodejnica. Budeš stále Wolfová, s ktorou sa tak rád hádam. Len teraz patríš i do tejto rodiny." prekvapil ma chlácholivou vetou. Nečakala by som to. Všeličo len toto nie.
"Ja…" nevedela som čo povedať, po chvíli som sa rozplakala a on ma objal. Obyčajné objatie, no mne pripadalo ako záchranné koleso uprostred oceánu. A zachránil ma ten, od koho by som to nikdy nečakala. Sirius Black.


Keď vianočné prázdniny skončili bol čas ísť späť do školy. Nemala som v pláne nikomu povedať, že i ja teraz patrím k Blackovcom, dokonca ani Lily, Alice a Emily. No Sirius to vykecal každému koho stretol a kto bol ochotný počúvať. Tak sa to dozvedela i Lily. Nie, nedá sa povedať, že by som bola naštvaná, skôr sklamaná, že som jej to nepovedala ja. Týždeň sa so mnou nebavila a ja som si medzitým našla priateľa. Teda, presnejšie povedané on potreboval sex a ja odreagovať. Nejako sa nám to skĺbilo a začali sme sa stretávať.
"Hej, Chris!" cez prázdnu chodbu sa jeho hlas krásne niesol. "Počul som, že si sa zaplietla s Westrixom. Radím ti, skonči to skôr než…"
"Než sa s ním vyspím? To si chcel povedať? Počúvaj Black, zato, že si moja matka vzala tvojho strýka neznamená, že sa mi máš hneď pliesť do života! Vôbec nič to neznamená!" tresla som päsťou do steny a telom mi prebehla ostrá bolesť. "Kelu!"


Bruneta zdvihla zrak. Stál nad ňou a zhovievavo sa usmieval. Toto bola prvá milá tvár za dlhý čas. Pomohol jej na nohy a pomaly vyšli z domu. Len po pár sekundách sa ozvalo hlasité "PUK!" a oni zmizli. Ocitli sa pred malým domčekom. už nevládala chodiť, tak ju niesol na rukách. V malej spálni ju zložil do postele a opatrne prikryl. Zostal pri nej až kým jej spánok nebol dokonale pokojný. Potom si šiel dopriať i on trocha slastného spánku.
Na ďalšie ráno sa Chris zobudila a v prvom okamihu jej došlo, že už nie je v zatuchnutom podkroví Blackovskej rezidencie. Opatrne vstala a s menšími ťažkosťami sa dokolísala do kúpeľne. Po prvýkrát odkedy sa jej vezenie začalo, si zmyla z hnedých vlasov krv a pripadalo jej to ako zázrak. V šatníku našla čisté oblečenie. Rýchlo sa prezliekla a zišla dolu schodmi. Ocitla sa v malej kuchynke. Na stole ležalo päť tanierov. Sadla si a horlivo sa pustila do jedla. Práve odpíjala z čaše, keď dnu vstúpili právoplatný obyvatelia. Zmeravela, no potom sa rozbehla im do náruče. Svojich priateľov nevidela už tak dlho.
"Lily! James a Remus! Ani neviete ako ste mi chýbali!" keď ich dokonale vyobjímala všimla si i ďalšiu postavu, "Sirius." Povedala ticho. No on ich namiesto odpovede odviedol do obývačky a kým sa usadili doniesol i jedlo.
"To si varil ty?" spýtal sa neveriacky Remus. Chlapec s popolavou tvárou a temer neviditeľnými ranami na tvári no šťastným úsmevom.
"Keď vezmeme do úvahy, že bývam sám už pár týždňov a toto je môj dom… tak áno." odvetil Sirius. Dlhé čierne vlasy mu padli do tváre, preto pohodil hlavou a bol opäť upravený. Jeho priatelia mu jedlo ešte chvíľu vychvaľovali. Až na Chris, ktorá mlčky sedela s nohami na stole a s tanierom na bruchu.
"Ako- ako si vedel, že som tam?" spýtala sa váhavým tónom. Naozaj bola zvedavá čo jej odpovie.
"Keďže si sa po Veľkonočných prázdninách nevrátila do školy a Andromeda mi napísala, že si sa jej dlho neozvala, požiadal som Dumbledora, či nemôžem ísť domov. Povedal som mu svoje podozrenia a on so mnou súhlasil. Ešte v ten deň sa vybral na Grimmauldovo námestie, no moja matka ho nepustila dnu. Mňa nechcel pustiť ísť, tak som musel počkať do letných prázdnin." Vysypal, ako by si to vopred pripravoval, no jedna nevyslovená otázka stále visela vo vzduchu. Nakoniec sa James spýtal, to čo mali všetci na jazyku,: "Prečo ťa vlastne nepustili späť do Rokfortu?" dievčina si sťažka vzdychla a odložila tanier. S jemnou vráskou na čele rozpovedala svojim priateľom jeden príbeh.
"Asi koncom januára som napísala matke list, kde stála jednoduchá pravda. Stačili dve vety,:´ Matka som tehotná. Nechám si to.´ na prázdniny som prišla domov a to bola chyba. Odviedli ma Grimmauldovo námestie, kde si na mne Bella cvičila kúzla. Mno, biela mágia to zrovna nebola. Chceli sa zbaviť dieťaťa a potom ma vydať akoby sa nič nestalo. Ich plán bol jednoduchý, zabiť dieťa po narodení a povedať mi, že umrelo pri pôrode. Bella sa raz prekecla," dodala keď videla nechápavé tváre svojich priateľov, "do jedla mi dávali nejaký elixír na urýchlenie tehotenstva, takže namiesto Septembra by mi termín vychádzal …"
"…na jún." dopovedala za ňu Lily, a chlácholivo objala priateľku. "Ale k Mungovi ísť nemôžeš, tam by ťa určite hľadali…" vyslovila myšlienku, ktorá iste preletela mysľou každému z prítomných. Lily stále držala Chris okolo pliec a ostatný traja hľadali slov. No ak i nejaké našli, bolo to jedno. Chris zadriemala. Sirius ju opäť vyniesol do hosťovskej izby. Potom zišiel dole, kde už horlivo prerokovávali túto novinu. Sirius navrhol zaškrtiť Chrisinho priateľa, ako trest, že jej nijak nepomohol, no ostaný mu tento plán zamietli. Nakoniec sa zhodli, že dajú vedieť Dumbledorovi a počkajú kým samotná Chris nerozhodne, čo ďalej.


Okolo obedu si šli "páni" zahrať, na Siriusov dvor , metlobal a Lily sa ponúkla, že skúsi niečo uvariť. Asi v tom čase sa zobudil Chris.
"Daj, pomôžem ti." ponúkla sa, keď uvidela Lily za šporákom.
"Nie!" vyhŕkla, "ty si sadni a oddychuj."
"No, tak, Lil. Som len tehotná, nemám lepru." keďže Lily bola muklovského pôvodu túto narážku pochopila. Ďalej sa už nepokúšala svoju priateľku odradiť. Napokon ona, narozdiel od Lily varila pomocou kúziel, čo bolo jednoduchšie. Obed mali onedlho hotový a tak si urobili čaj a šli si sadnúť do obývačky.
"Aké to je?" zaujímala sa Lily, "teda myslím, aké to je vedieť, že niekde v tebe rastie človiečik?"
"Nedokážem to opísať slovami. Je to úžasné a desivé zároveň." povedala a prešla si rukou po brušku. Potom už len drkotali o bežných veciach a Lily povedala svojej priateľke všetky "drby", ktoré zmeškala.


"Chris? Ako sa chceš vrátiť do školy a každému vysvetľovať, že máš dcéru?" spýtal sa ma Sirius. Už to bude pár dní odkedy sa, presne 19. Júna, narodila moja dcérenka.
"Jednoducho, ja sa tam nevrátim." Sirius sa na mňa podozrievavo pozrel, no mlčal.
"Ale mali by ste, slečna Wolfová." povedal Dumbledore, ktorý sa dnes zastavil na návštevu. Pozrieť malú, samozrejme, no zdalo sa mi, že ho Lily a Alice požiadali aby ma prehovoril.
"A ako sa vlastne volá?" spýtal sa po druhýkrát.
"Ester Rosemary Wolfová." zopakovala som. Meno vyberali Remus a Lily. Vlastne ja som spala kým ju pomenovali, no nakoniec sa mi tie mená zapáčili. I keď "Ester" mi pripadá trochu divné, Remusa som uraziť nechcela a mlčala som.
"Zabezpečil by som Vám samostatnú komnatu, kde by ste s Ester mohli bývať. Samozrejme, Vaši priatelia by tam mali prístup. No rátajte s tým, slečna, že profesorom to budem nútený povedať." po dlhom prehováraní od Dumbledora a Siriusa som nakoniec pristala a začala sa tešiť na posledný ročník spolu s ostatnými. Nebude jednoduché stíhať rolu matky a študentky, no zvládnem to! Povedala som si a vzala Ester späť od Siriusa.


Večer prišli Lily, James, Remus a tentoraz i Peter, čím som nebola moc nadšená, no Alice a Frank to vyvážili.


"Ešte hentú plachtu." prehodila som cez plece, zatiaľ čo sama som balila hračky. Zajtra sa ide do Rokfortu. Tešila som sa, až to bolo divné. Alice a Lily mi pomáhali baliť, zatiaľ čo sa traja najhorší pestúni starali o Ester. Ale niečo mi vravelo, že s nimi bude v poriadku, minulý týždeň bola oficiálne pokrstená (Lily a Remus sú krstnými rodičmi i keď Rem chcel aby to bol Sirius alebo James, ja som naliehala, lebo som sa prekecla čo si myslím o mene Ester. Tak som si to chcela vyžehliť.)
James mi požičal neviditeľný plášť, aby som mohla do vlaku vziať i malú. Bohužiaľ som jej musela dať spánkový elixír, aby neplakala, ale inak bola cesta OK. Na stanicu som dorazila medzi prvými a šla do temer posledného kupé. O pár minút ma tam našli James a Sirius, za ktorými šiel húf obdivovateliek až som sa bála, že ani spánkový elixír nebude stačiť. Po piatich minútach úmorného boja sme ich vyhodili, vlastne vďaka Lily, ktorá pred očami všetkých tých húsok pobozkala Jamesa. I on bol z toho prekvapený. Sirius zjavne čakal niečo podobné odo mňa, no ja som vynadala poslednej fanúšičke a zamkla kupé.


Remus (a s ním i Peter) nasledovaní Alice a Frankom nás našli trochu ťažšie, no až kým sme nedorazili do Rokfortu bolo všetko v najlepšom poriadku. Až kým sme nedorazili do Rokfortu…
 


Komentáře

1 Aďulkaaa | Web | 20. června 2008 v 9:20 | Reagovat

Tak to je teda riadne zamotané.....a ďaľšia kapitola buide? Či?

2 Aďulkaaa | Web | 20. června 2008 v 9:22 | Reagovat

jop...sorry až teraz som zistila, že to bola jednorázovka......inak super....zamotane....xD.

3 tina-chan | 20. června 2008 v 15:53 | Reagovat

pra Aďulkaaa: jeje! som rada, ze sa ti moja poviedka pacila! :D

4 Hanka | Web | 5. srpna 2008 v 12:44 | Reagovat

bože, bože, bože!!! toto je koniec?? prečo?? čo bolo v rokforte??? aaaaa ja cem pokračovanie!!!!!!!!!!!!§

5 tina-chan | 5. srpna 2008 v 23:47 | Reagovat

prepac, hanka, no ja to koniec. hlavne preto, ze ma uz nic nenapadalo... teda napadalo, no to by bol koniec este horsi :D este raz sorry, ale som rada, ze sa ti poviedka pacila :D

6 May | Web | 28. října 2008 v 10:02 | Reagovat

Klaním se dobrá povídka!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama