Kapitola 8.

24. dubna 2008 v 16:01 | tina-chan |  Je toto život?
Názov poviedky: Je toto život
Názov kapitoly: Strasti...
Postavy: Savannah, Sirius Black, Fred Weasley, Amai Hayazashi, Evelin McCarterová, Caroline Wolfová
Žáner: veselá tragédia?
Žáner 2: trochu mordídne, proste smrť
Obdobie: po Bitke o Rokfort
Varovanie: kto nečítal siedmu knihu, pozor! vymenujem tu temer všetkých čo v nej umreli!!!



Kapitola 8

Strasti…

K bráne som šla pomalým krokom a jedným okom sledovala neskorý východ slnka. Na oblohe nado mnou zakrúžil párik Oestrakov.
"Kde - kde to som?" z myšlienok ma vytrhla mladá žena, ktorá práve vypadla z brány. I keď bola celá od krvi, nevidela som na nej nijakú príčinu smrti.
"Je v poriadku?" spýtala sa kľudným hlasom, aký som obvykle počula u starších alebo u malých detí, no nikdy nie u ľudí jej veku.
"Kto má byť v poriadku?"
"Moja dcérka. Ja… som mŕtva, však?"
Prikývla som. "Tušila som to," pripustila žena a spolu sme kráčali dolu k veži.
"Ja som Savannah," podala som jej ruku a ona ju s úsmevom prijala. "Caroline Wolf."

Ráno som pripravila raňajky a potichučky utiekla z penziónu. Keďže som nikdy nemala konkrétne miesto na premýšľanie, nohy ma proste doniesli až ku veži. Sirius ešte spal. Nasmerovala som Caroline do mojej izby, kde sa mohla prezliecť do niečoho čistejšieho. Prešla som do obývačky a chvíľu som Siriusa pozorovala ako spí. Občas si zo spánku zamumlal nejaké mená a zamračil sa.
"Spánok je koniec koncov zdravý," pousmiala som sa a vybrala sa spraviť konečne i sebe niečo na jedenie.
"Preboha Sav, čo tu robíš tak skoro?" spýtal sa Sirius, ktorého som asi zobudila. Pretieral si oči, na sebe mal len šortky, takže vyzeral ako prerastené dieťa.
"Po našom včerajšom rozhovore som trocha uvažovala," priznala som a potichu som sa venovala raňajkám.
"A?" pozrel na mňa. "K čomu si dospela?"
Povzdychla som si a pozrela Siriusa, ktorého pohľad som na sebe cítila už odkedy sme si sadli za stôl.
"A… Uvidíš, keď príde Fred."
"Ako si môžeš byť taká istá, že príde?" spýtal sa podozrievavo.
"Chodí sem každý deň a keby nie to, tak som ho poprosila nech sa dnes venuje trochu Amai a tá ho sem zaručene dotiahne."
"Niekedy si strašne manipulátorská, všimla si si to?" šťastne som prikývla a brala som to ako kompliment, no Sirius sa zatváril kyslo.

V obývačke som si ľahla na Siriusovu a Fredovu pohovku a v tom okamihu mi začali klipkať oči.
"Ty vždy spíš, keď sa hovorí niečo dôležité, alebo si si túto poctu vyhradila len pre mňa?" zobudil ma štuchancom Fred. Všetci na mňa pozerali ako na atrakciu a Amai sedela na konci a stále si pospevovala. Pravdepodobne som ale nespala zase tak dlho, lebo z izby, kde som povedala Caroline, že sa môže prezliecť sa ozvalo hororové zapišťanie. Vleteli sme do izby a naskytol sa nám zaujímavý pohľad. Caroline už prezlečená sa krčila v rohu a na posteli oproti nej trónil tvor ohromných rozmerov. Obrovské, pestrofarebné krídla silno kontrastovali s desivými kostenými nohami. Namiesto tela mal len čisto-bielu kostru a kde tu kúsok mäsa alebo perie.
"Čo to do pekla je?" ozval sa po chvíli ticha Sirius.
"Oestraky," povedala som, akoby to bola samozrejmosť. Pod nechápavými pohľadmi som dodala, "sú to niečo ako poštové holuby alebo sovy. Sú neškodné."
"A čo tu tie straky chcú?" s odporom v hlase sa spýtala vydesená Caroline.
"Možnože…," začal vetu Sirius.
" …sem prileteli aby…"
" …nám oznámili, že sa niekto tam hore…"
" …pomýlil a vraciame sa do života!"
"Snívajte chlapci, pravdepodobne len doniesol niekomu list," s úškrnom som povedala Siriusovi a Fredovi, ktorí sa záhadne dopĺňali.
"Zničí všetky nádeje."
"Nedokáže sa nadchnúť pre jednoduchú vec," frflajúc odchádzali Fred a Sirius z izby.
"Počkajte!" vyhŕkla som. "Je to adresované Fredovi," všetky pohľady prekvapene skákali zo mňa na Freda.
"Čože, kto by už mne písal?" zmĺkol a začítal sa do listu. Každý v miestnosti napäto čakal, i keď každý na niečo iné; Sirius chcel vedieť obsah listu, Caroline čakala kým konečne niekto vyhodí Oestraka a ja, aká bude Fredova reakcia.
"Dá sa zistiť kto to poslal?" spýtal sa Fred s hnevom, zmiešaným s nedočkavosťou, v hlase.
"Ak sa nepodpísal, tak nie. Ale Oestrak by mal byť schopný ho nájsť, pokiaľ chceš odpovedať." Vzala som "poštára" z rámu postele a šla si sadnúť do môjho obľúbeného kresla.
"Nemôžeš to… zviera vypustiť?"
"Nie! Len nech tu ostane."
Caroline sa otriasla a sadla si čo najďalej odo mňa a Oestraka. Sirius čítal list a Fred sa prechádzal po miestnosti a pripomínal leva v klietke.
"Čo je tam napísané, keď je to také dôležité?" uvedomila som si, že Caroline vôbec nie je v obraze, a tak som jej v skratke opísala Fredovu snahu sa odtiaľto dostať (samozrejme s Fredovým súhlasom). I keď som kričala cez celú miestnosť, lebo Caroline sa držala čo najďalej. Fred a Sirius ma raz za čas opravili, opäť ich dopĺňacím štýlom. Musím zistiť ako to robia, zaumienila som si.
"Stále nechápem prečo sa chceš vrátiť? Keď raz Boh povie, že si svoju úlohu splnil, musíš sa podvoliť jeho vôli, a ísť do neba?"
"A pripadá ti toto ako nebo? Svoju úlohu som taktiež ešte ani nezačal, iba ak som spôsobil bolesť celej rodine!" skríkol Fred a s tresnutím dverí odišiel.
"Myslím, že je čas na ten desný čaj, kto si dá?" prerušil Sirius desať minútové ticho, spôsobené Fredovým odchodom. Caroline niečo súhlasne zamrmlala a Amai, opäť rozveselená, cupitala za Siriusom. Ja som vstala a šla vo Fredovým stopách. Našla som ho sedieť pod bránovým kopcom. Objímal si kolená a zdalo sa mi, že si niečo šepká. Mlčky som na neho hľadela a po chvíli som sa obrátila smerom k penziónu. Bolo už pár takých ako on. A žiaden nedosiahol to, v čo dúfal.


Eve vošla ku mne do izby a sadla si mi na posteľ. Bolo niečo po raňajkách a ja som len tak ležala na posteli, čítajúc nejakú knihu.
"Sav, ja viem, že nemáš v láske ohováranie a podobné veci, no…"
"Kto, s kým, kde a kedy, Evelin?" spýtala som sa nezaujatým hlasom.
"Tak pre tvoju informáciu, toto by ťa zaujímalo, ale keď to nechceš vedieť..."
"Uľav svojej dušičke," s úškrnom som požiadal svoju priateľku, ktorá sa mi otočila chrbtom a hrala sa na dotknutú.
"Fred každé ráno zmizne a objaví sa až okolo večera v sprievode tej novej sexi tmavovlásky… áno… Caroline. Tam bude niečo viac," sprisahanecky na mňa žmurkla. "Tak som si myslela, že ťa to bude zaujímať," dodala len akoby mimochodom.
"Slečna Sav! Pôjdeme do mesta? Fred našiel nejaké ihrisko, keď bol von so slečnou Caroline, tak som myslela, že by sme tam mohli ísť," oboznámila ma s programom dňa Amai, ktorá vošla asi tri kroky po Evelin.
"Slečna Sav! Pôjdete dnes do mesta? Fred mi vravel, že našiel nejaké miestne ihrisko, keď bol naposledy von so slečnou Caroline. Tak som dúfala, že by sme tam mohli ísť," pozrela na mňa doslova psím pohľadom a mne bolo jasné, aký bude môj dnešný program.
"Tak dobre," súhlasila som s úsmevom, "bež zistiť ako sa tam dostaneme." Dievčatko žiariace šťastím odbehlo a ja som sa pomaly pohla ku schodom. Keď som dorazila do jedálne, Amai už mala všetko vybavené. "Fred sľúbil, že nám to miesto ukáže."


"Waw," vydýchla potichu Caroline, ktorá z nevysvetliteľných dôvodov išla s nami. Asi po desiatich minútach chôdze sme sa ocitli na veľkom trávnatom ihrisku. Bolo tam ešte zopár detí a ich náhradný rodičia. Vyzeralo to až priam idylicky.
"Na takéto miesto som vždy túžila vziať moju malú Ester," povedala zasnene Caroline. "Amai, ideme na húpačku?"
"Caroline sa chová k Amai ako k vlastnej dcére," zahľadela som sa na rozžiarenú odchádzajúcu dvojicu. "Či si si to už všimol alebo nie, poviem ti jednoduché pravidlo tohto sveta. Tu si ľudia vytvárajú nové rodiny, priateľstvá, nové životy. Naprávajú a zlepšujú všetko, čo sa im nepáčilo na ich predchádzajúcich životoch." Sama seba som prekvapila toľkými múdrymi slovami. "Neber všetko tak strašne vážne, poď nejdeme aj my na kolotoč?"
"Nepoučuj ma stále!" Fred skríkol a ja som ustúpila o pár krokov od neho. S úškrnom mi postrapatil vlasy. "Nemyslel som to tak," a vykročil smerom ku dvojsedačkovým reťazovým kolotočom.
"Počkaj, to je všetko, čo mi povieš? Žiadne vysvetlenie, nič?" spýtala som sa ho detinským hlasom, keď som ho dobehla a chytila dych. Mlčky si sadol do drevenej stoličky a ja som si sadla oproti nemu. Kolotoč sa začal pomaly roztáčať.
"Chceš sa o tom baviť, alebo mám byť ticho?"
"Keď si ticho, tak nie je žiadna sranda. Radšej rozprávaj, hocičo," usmial sa Fred, no ja som mlčala a tak pokračoval. "Eve ti už určite referovala, že trávim veľa času s Carol, no naše debaty sú len o mojich pokusoch vrátiť sa späť…" jeho vetu prerušil bozk, ktorým som ho jemne umlčala.
"Prepáč zatočila sa mi hlava z toho kolotoču," červenajúc sa som prerušila ticho, ktoré nasledovalo.
"Áno, to tým kolotočom," s pobavením na mňa pozrel Fred. Potichu sme prešli naspäť ku Caroline a Amai, ktoré medzičasom stihli obehnúť väčšinu preliezok a húpačiek.
"Slečna Savannah!" bežala oproti mne Amai, "pôjdeme na kolotoč?" spýtala sa nadšene. Ja som neisto pozrela na Freda, ale ihneď som pohľad odvrátila, lebo som cítila ako sa mi opäť hrnie do tváre červeň.
"Prepáč Am, trochu sa mi točí hlava," dievčatko posmutnelo, no okamžite sa obrátila na Freda s tou istou otázkou. On samozrejme súhlasil a Amai ho chytila za ruku a spolu doslova odskákali naspäť ku kolotočom.
"Si v pohode?" spýtala sa starostlivým tónom Caroline.
"Vážne vyzeráš dosť bledo. Vieš čo, keď sa vrátia Fred a Amai, tak pôjdeme niekde, kde je kľud. Napríklad k Siriusovi," navrhla a začala vyhliadať tých dvoch utečencov. Kľud a veža? To mi nejako nejde dohromady, napadlo ma a začala sa mi pomaly zlepšovať nálada.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama