23-28.6 Krásy Madridu

18. července 2009 v 21:49 | unavená tina-chan |  Denník 09

Tam bolo teplooo. Ale inak bolo v Madride krásne. Heh,... asi by som mala začať od začiatku.
Prileteli sme okolo tretej a hneď sme šli do hotelu zložiť si veci. No, nedostali sme ani hodinu na vybalenie a hneď sme si šli pozrieť mesto. Celý deň sme chodili a chodili a chodili,... ešte teraz ma z toho bolia nohy. Aú. Totižto, mala som taký super nápad - dať si šlapky. Také klasické, veď to poznáte, s tým vecom pri palcom. Koncom dňa sme šli do Retigo parku, alebo tak nejako sa to volalo. Pamätám si, že som dokázala prečítať katakanu, ktorou to bolo napísané. Hehe.
Ležali sme na tráve, bo sa nám s kamoškou nechcelo prechádzať. Sedeli sme pri učiteľke a čakali na západ slnka.
Ja som možnože aj spala, ale to jedno. Keď došli ostatní, tak sa pár ľudí chcelo napiť z mojej fľaše. To už som sa mala podozrenie, že začínam sa cítiť chorá. Tak som ich nenápadne poslala do kelu.
Keď sme došli do izby, tak som padla,... teda vyšplhala sa na posteľ a odumrela som. Len kamoške (asi ju tu budem spomínať častejšie, keďže som s ňou bola skoro stále, tak tu bude mať krycie meno Kagami, pretože tak sa volá jedna jej postava, tak ju vykrádam.) tak teda; len Kagami som povedala, že mi je blbo a mám teplotu. No uistila som ju, že to prejde, že je to len z cestovania a že sa to stáva i môjmu tatinovi. A v pokoji som zaspala. Ale keď prišli druhé dve spolubývajúce do izby, tak začali panikáriť. Hneď volali učiteľku a všetko,... a vôbec ma nepočúvali! Nakoniec ma donútili napchať sa ibalginom a zmerať si teplotu.

Na druhý deň ráno som docupitala na raňajky zdravá ako rybička. Samozrejme, nik to nechápal, veď večer som mala 39 teplotu,... tak som na stokrát vysvetľovala, že to je u nás v rodine normálne. I tak nik nechápal. Divní ľudia.
Deň bol nudný. Strávili sme celé dopoludnie v parku a konverzovali s nejakými španielskymi študentkami. Teda, mali sme konverzovať, avšak ja a Kagami, ktorej vedomosti španielčiny sú chabé, sme len hmkali. Učiteľka sa nám snažila prekladať, no nič moc, pretože to celé len spomaľovalo. Ony mali kostrbatú angličtinu a my kostrbatú španielčinu. Ale podarilo sa.
Potom sme sa mali rozhodnúť, buď sa ísť pozrieť na sochu Satana alebo ísť na lodičky. Síce som strašne chcela vidieť tú sochu, no nohy ma boleli tak strašne, že rozhodli za mňa - lodičky. Zase sme boli "s našimi" španielkami, takže sme si pomáhali rukami nohami aby sme sa dohovorili, no šlo to. A ak šlo o oddych pre moje nohy, tak ten sa nekonal. Väčšinu času som totižto veslovala. Ak by to nestačilo, tak sa polovicu času ne mne "kochali" i moji drahí spolužiaci. Tým sme zabili celí deň... teda, nie veslovaním, ale celkovo týmito aktivitami.

Madrid 09

Nakoniec sme sa vrátili do hostelu a kto chcel mal do jedenástej večer voľno. Kagami a ja sme to tiež využili a tesne pred jedenástou hodinou - fakt tesne -sme ešte skočili do Burger King. Čo sa nakoniec stalo akoby tradíciou. Ja som si dala šalát, čo bolo jediné č osom z menu ako to poznala a oni mi k nemu pribalili také dva zlatulinké flaktóniky, jeden s olejom a druhý s octom. Poprvýkrát som to dosť prešvihla s tým octom a tak som na ďalší večer dávala pozor, no i tak nepomohlo.
S touto prvou návštevou sa viaže i pekná historka. Ako som si pýtala ten šalát, tak som pekne povedala "Ensalad Ceasar" a ona, že či chcem niečo na pitie (Kagami tlmočila) a potom zadrela niečo čo ani Kagami nechytila. Ja som na ňu nechápavo pozerala. Asi jej to bliklo a tak mi rukou ukázala najprv "von oknom" a potom "dnu". Ja som jej odpovedala rovnakým znamením, že "von". Takto to vyzerá nudne, avšak ak to človek vidí je to sranda.

Tretí deň,... čo sme vtedy robili? Nie som si istá, ale asi sme zase šli do nejakého múzea. To bolo furt. A potom sme mali popoludní voľno.
A nebola by to Kagami aby nevymyslela, že ideme pozrieť tie anime obchody, o ktorých nám učiteľ hovoril v lietadle. Nejako sa nám to podarilo. Ale teda,... poriadne sme sa nachodili a dokonca sme sa pýtali na cestu v hračkárstve. A prekvapivo, úžasná Kagami-sama cestu našla. No prvý obchod bol zatvorený a druhý pomaly zatváral. Ten mám i odfotený, no obrazová príloha dôjde neskôr, keďže pamäťovku mám u kamarátku zabudnutú.... Tak sme sa tam len poobzerali a vypadli.
Keď sme prišli do hostelu, pochválili sme sa učiteľovi, že sme to našli. A on, že či sme našli všetých 7. Samozrejme, že nenašli, ale nenadávala som mu. Slušne som mu povedala, že nie a on sľúbil, že nás tam na druhý deň zavedie.
Čo samozrejme nesplnil a my sme tam i na druhý deň šli samé. Avšak, ešte v ten večer som si kúpila klobúk - vďaka Kagami. Ona si ho totižto uzmlúvala na 5ojro a odo mňa chcela aby som jej povedala, že ši jej sedí. No bol jej malý. A ja, žieňa s hlavou dobrou jedine na klobúky, som si ho teda tiež vyskúšala. Samozrejme mi sedel ako uliaty. Tak som si ho kúpila, no túto kúpu mi nezabudla.

A ďaľší deň. Raňajky, ako každé ráno, bol toastik s maslom a džemom. Mňamky.
Ďeň bol strávený opäť nejako "záživne",... Áno, šli sme do Segovie! celodenný výlet ak sa nemýlim. Píšem to po troch týždňoch, takže fakt si to už presne nepamätám. Preto sled udalostí nemusí byť najsprávnejší...
Takže, Segovia. Nebolo tam až také teplo ako v Madride, keďže je to v horách, no i tak, teplo tam bolo stále.

Photobucket

Pre tých, ktorích to zaujíma, v Segovii sa nachádza najstarší akvadukt na svete. Myslím, že má niečo vyše 2000 rokov. Vyzeralo to trochu labilne na svoj vek. Ďalej tam boli nádherné uličky a domčeky.

Sú tam i dve veľké zaujímavosti. Za prvé, je tam nádherná gotická katedrála. Za druhé, pamätáte si ten zámoček, ktorý sa objaví na začiatku Walt Disney filmov? Tak, v Segovii sa nachádza "originál". Respektíve, "alcátraz" tj. pevnosť, (áno, naučila som sa pár španielskych slovíčok, tak machrujem) no, a táto pevnosť sa stala predlohou toho známeho zámku, čo je začiatku každej kreslenky (naľavo).
Najstrašideľnejší bol obraz, na ktorom nikto nemal oči. Fakt, nepríjemné. Bŕŕŕ,... Namiesto očí mali len také odporné,... čierno.
Okrem tej naháňačky po pamätihodnostiach a 2hodinovom rozchode, bolo super!!! Kagami a ja, sme hľadali nejaké jedlo a potom sme sa len tútali. Našli sme fontánku a ja som si chcela naplniť fľašu vody. No to bola taká blbá mini-fontánka, že to nešlo.
Stretli sme dvoch spolužiakov z mojej triedy. Jeden sam i snažil gentlemansky pomôsť, čo skončilo u toho, že som ho naháňala po námestíčku s fľašou v ruke. XD Druhý sedel na lavičke. Fór prišiel, keď naháňaný si všimol, že tomu čo sedel sa tak "zmuchlali" gate, že to vyzeralo ako ehm,... každému to bliklo, že? Hehe,... všetci sme sa zasmiali a potom sa usadili na lavičku vedľa a kecali.

A ďaľší deň.... s Kagami sme sa rozhodli, že pôjdeme do tých anime obchodov. No najprv, so zbytkom milovaných spolužiakov, sme museli ísť na futbalový štadión Real Mardid. Pre niekoho to môže znieť zaujímavo, ale inak to nebolo až také zaujímavé.
Prázdny, veľký štadión. Dokonca ani trávnik nemali! XD


real madrid

Ale kúpila som dedkovi zapalovač, čo ho extrémne potešilo a č, keď som sa vrátila doniekiaľ mi nevynadal, že som mu neposlala ani jednu SMS. Yahoo,...
Inááák,... bola tam naša (slovenská) vlajka,... Chcete ma s ňou vidieť? hehe,... I na mňa bola vysoko. Áno, mám tam nový klobúčik, a vyzerám ako cvok, ale to neriešme, oki?

real madrid

A teraz tú zaujímejšiu časť. Poobede sme sa s povolením vyšmykli učiteľovi a šli útokom na anime shop-y. Kagami si kúpila tričko a knihu od Victorie Frances (link). Ja som si kúpila knihu o japonskej móde a prívesok na kľúče z anime Tsubasa Reservoir Chronicles. Čierny Mokona. Milunký je,...
Keď sme odchádzali, všimla som si krásnu postavičku Renjiho (Bleach). Chcela som si kúpiť, ale Kagami povedala, že zajtra kúpime. Pretože sme sa ešte ponáhlali kúpiť jedlo a do hostelu.

No, naďaľší deň sme to prespali. Doslova. Ráno sme na raňajkách zistili, že voľno máme ráno a poobede ideme pozerať galériu moderného umenia. Bŕŕ, ešte teraz ma desí spomienka na tú pohromu. Okrem Picasa a toho ešte jedného, čo sa mi celkovo páčil. Potom tam boli iba desivé veci ako biele plátno a cez to šmuha a dve bodky... Bŕŕŕ.
Problém nastal, keď sa ma Kagami rozhodla opustiť, pretože ja som sa chcela kuknúť ešte po dolnom poschodí, kde bolo klasické umenie. Čo ma celkom bavilo. No, keď som skončila, nevedela som Kagami nájsť. A do hostelu sme sa mali dostať sami! Spanikárila som.
Štastie ma stretlo v podobe mojich dvoch spolužiakov, o ktorých som hovorila v paragrafe o Segovii. Chcela som nech ideme hľadať Kagami, ale oni nesúhlasili. Tak sme šli späť do hostelu a ja som v izbe celá nervózna čakala na Kagami.
Objavila sa až okolo 8 večer. Pritom z múzea sme odišli okolo 6 alebo pól 7. Našťastie ma napadlo s chalanmi skočiť do potravín a kúpiť pitie a čokoládu pre Kagami. Hehe,... myslím, že vďaka tomu ma nezabila. Ale naštvaná bola hodnú chvíľu.

Posledný deň,... ráno o 10 sme všetci stáli zbalený na chodbe hostelu. Potom na letisko a chvíľkový rozchod. Zase stretnutie a nalodenie sa na lietadlo. Následoval asi 4hodinový let,... presne neviem, nedovolili mi zapnúť mobil. Takže,... ani hudbu som nemohla počúvať.
Sranda bola na lietadle, keď som pre Kagami vypýtala tie ceruzky, čo dávajú malým deťom a tú malú vymaľovánku tiež. XD Ale aspoň sme sa zabavili....
Do Viedne sme došli okolo 7,... a čakalo nás už len asi ďaľšie 4 hodinové čakanie na autobus. A voilá,... okolo desiatej sme boli späť v krásnej Bratislave,... a potom v Jury. XD
 


Komentáře

1 AYAmee | E-mail | Web | 19. července 2009 v 16:50 | Reagovat

Chichi, vraj anime obchody *___________*

2 tina-chan | 19. července 2009 v 20:37 | Reagovat

[1]: co tym myslis? boli tam anime obchodiky! ale zlaty smile, ci co to je XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama